Kým sme my sami, Slováci?

Autor: Darko Čirovič | 16.2.2016 o 10:36 | Karma článku: 3,32 | Prečítané:  151x

V poslednej dobe som neskutočne znepokojený a veľmi zmätený. V tomto blogu sa pokúsim vysvetliť prečo. 

Časť prvá- hrdý Slovák

 

Vopred len informujem, že tento blog a krátky text je čisto subjektívnym názorom. Mojim. Ničím iným. Ja sám seba chápem ako nezaradeného človeka. Človeka v mladom veku, ktorý je nerozhodnutý. Zmätený. Z čoho?

Som zmätený z nás moji milí spoluobčania tejto krásnej krajiny. Večne som patril k ľuďom, ktorí do „ posledného dychu“ obhajovali všetko, čo nesie už len istú esenciu slova národný. Obhajoval som tento štát, obhajoval som nás, Slovákov. Obhajoval som nás pred mnohými zahraničnými obyvateľmi Slovenska. V tých nekonečných a nikam nevedúcich krčmových diskusiách. Isto ich poznáte aj vy sami. Obhajoval som nás v tých ďalších nekonečných diskusiách s ďalšími podobnými bláznami, akým som sám bol. To boli tí, čo sa výhradne profilovali a sami seba stavali do úlohy prorusky orientovaných, slovansky orientovaných, euroskeptikov, eurooptimistov. V podstate je to už jedno.

 

Som unavený a zmätený z týchto debát. Nevedú nikam. Raz som sedel v Prahe v jednej typickej českej krčme ( majú lepšie pivo a my zas ženy ) a mal som dlhý ( najprv len ) monológ o tom, ako sa má Slovensko oproti Česku lepšie, ako ekonomicky, finančne a neviem ešte ako napredujeme a sme lepší ako Česi. No časom som si uvedomil jednu skutočnosť. Nemáme sa lepšie. Nie sme popredu. Trikrát veľké nie.

My sme padli do priepasti. A žiaľ, ona nie je bezodná. My padáme stále hlbšie a hlbšie. Stále viac dole. Začalo to úplne nenápadne. Politika. Áno, áno, skončí to zas pri nej. Ale je to žiaľ tak. Zvolili sme si jedného človeka. Nebudem ho menovať, ja si myslím, že to nie je potrebné. Ale vlastne, ono je to v konečnom dôsledku úplne jedno. Pretože pred týmto človekom tam bol iný a pred ním tiež niekto druhý. A tí nás teda hore, samozrejme až na malé výnimky neťahali.

Preto by som sa rád opýtal samotných Slovákov jednu otázku. Kam to smerujeme?

Skúste mi to zodpovedať a presvedčiť ma, že nepadáme stále hlbšie tou bezodnou priepasťou. Nepresvedčíte ma.

Časť druhá- zmena

My nenapredujeme. Je smutné, že sme sa zapredali. Jasné, jasné, okamžite vidím už tie príspevky v diskusii. Som pesimista. Mladý človek a aký znechutený atď. Lenže áno, my sme sa zapredali. Mne je jedno komu. Či je to USA, či je to únia, či Rusko ( hoci o tom silne pochybujem ). Vážne, ono je to úplne irelevantná skutočnosť. Človek to do istej doby dokáže ignorovať, lenže keď niečo prekročí neúnosnú mieru, je na čase sa možno aj trochu vypísať. Z tej frustrácie, zo znechutenia.

Skúste ma pochopiť. Nie som úplný patriot, ktorý teraz bude vzývať, aby sme vyšli do ulíc a zvrhli vládu a neviem čo. Nechcem, aby ste volili v najbližších parlamentných voľbách národniarov. Nie. Len jedno potrebujem. Vidieť, že väčší počet Slovákov si uvedomuje samých seba. Nás, ako národ.

Žiaden domáci trh, žiadna domáca produkcia, len potláčanie našej vlastnej, slovenskej uvedomenosti. Po vstupe do EÚ ( nehovorím, že to je priamou príčinou ) sme stratili toho veľa. Naša vlastná produkcia, to sa týka čohokoľvek, či potravín, poľnohospodárstva a iných tovarov a služieb šla do pozadia. Naše vlastné hospodárstvo prakticky neexistuje. Tovar je pohltený zahraničnou produkciou. Slováci, ruku na srdce, kým by sme boli, keby tu neboli zahraničné automobilky? Odpoveď nechám na Vás.

Lenže moja znechutenosť sa netýka len hospodárstva. Týka sa to nášho národného odkazu, nášho jazyka, našej histórie. Slovenská podstata, esencia, nazvite si to sami, ako uznáte za vhodné je hlboko v úzadí. Doslovne sa tlačíme niekomu inému do... Viete kam.

Netvrdím, že je všetko zlé, netvrdím, že poďme a vytvorme všeslovanský spolok a spojme sa s inými Slovanmi. Tvrdím jednu základnú vec- viac si uvedomujme samých seba. Sme Slováci. Podľa mňa sa Štúr obracia v hrobe.

Máme krásnu prírodu, šikovných ľudí, nádherný jazyk. Tie naše predpoklady sú vysoké. Len ich poďme prosím naplniť. Nie len pre nás samých, ale aj pre tie nasledujúce generácie. Neviem, možno Vás moje znechutenie, že sa v tejto krajine žije zle nepresvedčí.

A nie je to náhodou aj tým, že je naše uvedomenie, uvedomenie našej existencie ako národa potlačené? Skúste o tom popremýšľať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?